Ivana Chandogová: „Číňania hovoria 入乡随俗 a ja zase kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi piť.“

Od 9. júna 2017 júl 2nd, 2019 Marketing

Nevedela, či chce robiť právo, etnologičku, tanečníčku, doktorku alebo jazyky. Ale aj vďaka bohatej praxi, štúdiu sinológie, turizmu, kultúr sveta doma a v zahraničí sa nakoniec vrátila domov. Vie veľa jazykov, rada sa rozpráva, skúma a ešte radšej vyučuje a radí. Nateraz s priateľmi rozbiehajú projekt mamahuhu.sk

 

V Číne si žila pomerne dlhú dobu. Koľko si mala rokov, keď si ju navštívila prvý krát?

Čínu som prvýkrát navštívila, keď som mala 20 rokov. Chcela som sa oslobodiť od zaužívaného a známeho prostredia, naučiť sa cudzie jazyky a spoznať svet za hranicou frustrovaného západného myslenia.

 

Ako ťa ako cudzinca miestni obyvatelia vnímali?

Číňania hovoria 入乡随俗 a ja zase kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi piť. Najprv som pila italiano kafei, občas si vypila amerikan pchiťiu, potom čajnis pchitiu, neskôr čajnis paiťiu a nakoniec čínsky a slovenský čaj. Celé vnímanie sa zmení po tom, ako dobre spoznáte nie len jazyk, ale aj kultúrne dedičstvo a dbáte na zvyky. A keďže Číňania, ale aj hocijaký iní ľudia na svete musia jesť, tak som jedla a pila s nimi. Učila som sa pri tom ich kultúru a etiketu. A teraz viem variť, spievať a rozprávať nielen ako moji čínski, ale aj iní priatelia zo šíreho sveta.

 

Je to iné medzi vidiekom a mestami, kde sú na cudzincov zvyknutí?

Samozrejme, že je to iné. Vo svete som to videla všade. Je to asi tak iné, ako keď príde Číňan na Podpolianske folklórne slávnosti do Detvy. Takisto ako aj imigranti v Európe. Mandarínky a džínsy za socializmu. Burkiny na olympiáde či na francúzskej riviére. Nudista na kúpalisku. Cigánsky muzikant na ulici. Teroristický útok. Bratislava hlavná stanica. Veľký výstrih a krátka sukňa. Iniya Govender v Zaježovej. Matovič v parlamente. Saganova svadba. Biele šaty na pohrebe atď.

Ľudia sa cítia bezpečne vo svojom zaužívanom prostredí, komunitách a svojich zvykoch. Náhle zmeny vyvolávajú rozruch v rôznych formách. Začne známy boj na život a na smrť. Môže prísť senzácia, záujem a rozhovor alebo naopak strach a útok. Veď čo by sa stalo, keby sa čierno-biela panda zrazu objavila v Tatrách?

02

 

S ktorými stereotypmi sa denne stretávaš? Sú z tvojej skúsenosti pravdivé alebo skôr vyvrátené?

Asi paradoxy reality, ktorú vnímame zo subjektívnych informačných zdrojov a ich „objektívnej propagandy“. Každý má svoje zdroje. A kto má dosť teórie vyberie sa za empíriou. Preto chodia ľudia na cestovné zájazdy. Chodia sa presvedčiť na vlastné oči a chodia si vyvrátiť svoje naivné predstavy. Ja tieto predstavy vyvraciam príbehmi zo svojho života a života mojich priateľov.

 

Ako v Číne vnímajú, keď im povieš, že tvoja krajina má len 5 mil. obyvateľov?

Niektorých to riadne prekvapí. Ale tak úprimné „fíiiha“, začudovanie typu ,,čožeee?“ Robia si z toho srandu. Smejú sa, že aspoň v tomto sú lepší ako vyspelý západ. Alebo, že ako tam môžem žiť? Alebo sa ma pýtajú, či sa tam nenudím. Ale veľakrát ich to okamžite zaujme a začnú sa pýtať viac a sú zvedaví na svet vonku. Myslím, že v komunikácii a chuti spoznávať nás Číňania predbehli na sto honov.

 

Ako podľa teba vnímajú v Číne individualitu? Je potláčaná na úkor masy?

V zahraničí som žila v malých komunitách priateľov, spolužiakov a čínskej inteligencie, ktorí boli vlastne len plebs. Naše komunity si medzi sebou vždy pomáhali. Nakoľko sme vedeli, že svet okolo nás je náročný a musíme si pomáhať. Pri riešení akýchkoľvek problémov som sa mohla obrátiť na svojho čínskeho profesora alebo moju rodinu a realitu ľudí, ktorí so mnou chceli komunikovať bez rozdielu na miesto, kde som žila a kým som bola a kto boli iní. Ako ľudia sme si boli rovní. A vždy mi niekto pomohol. A tak je to aj v mojej Číne.

 

Čím ďalej, tým viac ľudí zo Slovenska a Čiech cestuje do Číny, či už kvôli turistike alebo pracovne. Čo ich na nej zaujme najviac?

Všetkých zaujíma kultúrne dedičstvo v rozličných formátoch. Niekoho technológie, veda, patenty, obchod, peniaze, história, jazyk či architektúra a iné. Záujem sa mení aj na základe toho, ako a s kým cestujú, akú formu si zvolia a akých tlmočníkov tohto kultúrneho dedičstva stretnú alebo si objednajú. Ten môže byť subjektívny alebo objektívny. Môže byť chudobný alebo bohatý, čestný alebo špekulant. Je to človek, ktorý pumpuje vzduch do vašej duše poznania a ten čo vám upravuje dioptrie o vašej realite.

 

Z čoho sú turisti prekvapení?

Z rozdielu medzi tým, čo počuli a reality, na ktorú poukazujem. Ja turistom neprednášam, ale spoločne diskutujeme.

 

Dohovoríš sa plynule? Aký je vlastne rozdiel medzi kantónštinou a mandarínštinou?

Dohovorím sa s každým na svete, aj keď robím chyby. Rozprávam jazykom kultúrneho dedičstva mojich priateľov z celého sveta. Čo sa týka čínskeho jazyka, v písomnom či ústnom styku používam oficiálne uzákonenú modernú spisovnú čínštinu, ale používam štandardnú a subštandardnú varietu. Viem písať poéziu a prózu ako Mandaríni ako napríklad ešte staršia tchangská inteligencia napr. Li Paj (LǐBái, 李白) a často si vymýšľam nové verzie svojej slovnej zásoby, ktorá je ovplyvnená jazykmi a ich fonetikou. A tak prekladám slovenské ľudové piesne do archaickej poetickej čínštiny a čínske archaické do štúrovčiny alebo podpolianskeho dialektu. Hľadám a vytváram vtipy a názvy, mená pre priateľov a robím z toho takú „la si cosa tinku“. Oni to robili v slovenčine a ja do čínštiny.

 

A aký je medzi nimi rozdiel? Je to rozdiel porovnateľný s rozdielom modernej ruštiny a moderného slovenského jazyka. Oba majú spoločný koreň tibeto-barmských jazykov. Oba sú rozdielne kvôli historicko-geografickému rozvoju, ale majú spoločnú prapra…mamu.
03

 

Odporúčaš mladým ľuďom, aby šli do Číny študovať?

Každému, kto si chce žiť v X-stanoch lepšie.

 

Často cestuješ aj po „okolí.“ Ktoré z okolitých krajín ťa zaujali najviac?

Každá má svoje čaro. Mňa baví história a socioekonomický rozvoj. Každá ma zaujala inak: Severná Kórea ideologickou propagandou, Malajzia pozitívnou diskrimináciou, Bali expatskou komunitou, miestnymi startupmi a obradnosťou. Vietnam gastronómiou, Japonsko čistotou a rýchlosťou. Taiwan svojskosťou, Filipíny a Kambodža dobrovoľníckymi programami, India chaosom, Irán pohostinnosťou, Austrália vládou a politikou, Nový Zéland turizmom, Sýria kresťanstvom, Turecko islamom, Izrael judaizmom, USA komunikáciou, Venezuela hrdosťou a Španielsko priateľským prístupom a tak ďalej.

 

Aké formy dopravy obľubuješ?

Ako hovorí môj indický strýko Šivi je to retro béčková rada BMW alias nízko nákladová preprava autobusom, bicyklom, metrom a pešo.

 

Pre turistov poskytuješ služby sprievodcu. Spolupracuješ pritom s cestovnými kanceláriami alebo si len na voľnej nohe?

Odmala som bola vedená k práci a brigádam. Vďaka tomu som si nasporila na cestovanie. Keď som študovala, tak mi prispievali ľudia tým, že ma brali na výlety a ja som im ich pripravila. Pomáhala som im s prekladmi, tlmočením, vybavovaním vecí a radila som im ako na Číňanov. Spoločne sme sa učili. A nakoľko sa mi páči komunikácia mojich doktorov doma a problému, že ako študent v zahraničí to stojí neskutočné nervy a nemalé peniaze sa ísť dobre vyšetriť, bola som nútená si pre slovenské preventívne prehliadky založiť živnosť a som na voľnej nohe.

 

Na škole som sa venovala sprevádzaniu pre Victory Travel. Super partička kamarátov sprievodcov a klientov. Až na niektorých klientov, ktorí si nevšímali, že pre nich robíme 14-16 hodín denne a naša práca nie je dobre zaplatená, lebo klienti chcú lacné zájazdy do ďalekých krajov. Jedna moja kolegyňa to dáva do takých extrémov, že v noci spáva len 4 hodiny, lebo si chce všetko naštudovať a robiť prácu za lokálneho guida. To som robila aj ja, aby som klientom uľahčila od guidovského propagandistického, nezodpovedného či sebeckého správania. A po takej stresujúcej Indii, Kimovskej Kórei som potom bola doslovne chorá a 2 týždne som dospávala 12-14 hodín denne stratený oddychový čas.

Aký typ dovolenky našim turistom vyhovuje najviac?

Iný kraj, iný mrav. Každému chutí to, čo ho zaujíma. Ja usporiadavam expedície a výlety pre priateľov na mieru, občas len na vedľajšiu ulicu. Servírujem jedlo ľuďom tak, aby im chutilo. Bezcieľny masový turizmus ma nebaví, lebo ľudia si často nevážia prácu sprievodcu a tlmočníka kým nemá titul, meno, reputáciu či pečiatku.

 

Prvoturistickým pannám sa najviac páčia rýchle zážitky. Za málo peňazí veľa muziky, a to najlepšie alebo to najznámejšie z nejakej krajiny. Ľudia chodia do miest, na koncerty alebo za niekým, čo už poznajú zo svojich informačných zdrojov. Majú určitú predstavu o krajine a chcú sa o tom presvedčiť na vlastné oči.

 

Ja cestujem sama alebo s priateľmi ako vravia kamoši z Victory Travel „na pankáča“. Alebo aj ako Matej Bel, Xuxiake, Xuanzang, Marco Polo alebo iní známi geografi a cestovatelia naslepo. Mojím kompasom sú ľudia a svet okolo mňa. Stretávam ľudí, učím sa jazyk a kultúru priamo od lokálnych ľudí a vraciam sa za tými ľuďmi s priateľmi, ktorí ich chcú podporiť alebo ich tiež spoznať. A tí potom navštevujú mňa. A ja ich na oplátku beriem na miesta, kde chcem pomôcť ľuďom v mojom okolí. Takto z toho vznikajú parádne príbehy o krásnych priateľstvách. A to ma baví.

 

Hľadajú aj viac ako rezort a pamiatky?

Samozrejme, že áno. Všetko záleží od toho, čo si kúpili. Ale moje ovečky dostanú presne to, čo si vopred dohodli. A to sa vždy mení podľa spoločnej chuti a energie. Vždy to môže byť ešte lepšie.

 

Čo je podľa teba to pravé, autentické, čo dokážu v Číne nájsť?

Aby ste videli autenticitu, musíte vnímať zmeny a evolúciu prírodného a kultúrneho dedičstva a novej post-moderny. Aby ste to pochopili, pozrite sa na autentickú tvorbu slovenského Františka Veselovského a mladej hudobnej formácie Slovak Tango. Chlapci tomu pridali modernosť a svoj štýl. Aj taký rap, standup comedy, talkshows alebo dokument je len jeho obnoveným žánrom. Choďte do divadla, pozrite si nový film a porovnajte si ho s autentickými skriptami či knihou v originálnom jazyku autora alebo sa s ním stretnite. Ak sa budete pýtať, čo tým chcel básnik povedať a prečo to zmenil, uvidíte evolúciu autentického myslenia.

 

Čínske kultúrne dedičstvo je bohaté tradičným myslením a zlepšujú ho ľudia, ktorí ho kopírujú a upgradujú, vlastne len modelujú. A preto ho prekladám a tlmočím, lebo ako ľudia sme naivní. Čínske evolučnú myslenie je zábava a pastva pre moje oči. Môžete objavovať v architektúre, biznise, plánovaní, politike, diplomacii, dizajne, turizme, službách a všade okolo. V Číne hory ešte zostali horami, ale ľudská činnosť a ekonomický rast všetko mení a modeluje ľudí. Najlepšie si to predstavíte pri pozeraní otváracieho ceremoniálu olympíjskych hier v 2008, ak budete hľadať symboly čínskeho staroveku. A verím, že ceremoniál zimnej olympiády v 2022, bude ešte o mnoho väčšia zábava.

 

Čo by mal každý vidieť okrem čínskeho múru?

Spoznávať ľudí. Zažiť a spoznať ich hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo.

 

Čínska kuchyňa je tiež široký pojem. Čo je podľa teba to pravé, miestne a autentické jedlo?

Jedlo z rúk mojich miestnych čínskych mám a priateliek, kamarátov, kuchárov, ktorý ma ho osobne vo svojej kuchyni učili pripravovať. Obľubujem kungfu svetovej kuchyne a paličky. A navyše, každý Číňan je autentický odborník na zdravú výživu. Niektorí sa mýlia. Ale tí, čo vedia zdravý kungfu štýl sú chudí a vyzerajú mlado a sviežo. Vedia niečo, čo VY možno neviete.
04

 

Nechýbajú ti tradičné domáce pochúťky zo Slovenska?

Nie. Variácie autentického slovenského jedla sa nájdu aj v Číne a všade vo svete. Jedlá sveta sa líšia len v príprave v lokálnej kultúre kvôli surovinám a geografickému prostrediu. Prekvapí Vás 48°a 49° rovnobežka, suroviny a globalizácia. Tam vonku som jedla domácu stravu ako pekingskú kačku, lokše a špenátový prívarok od Indov, chilli con carne alias fazuľový prívarok, palacinky alias crepes, jiaozi alias pirohy, čchaofan alias rizoto, vývary s rezancami na tisíce spôsobov, moslimské žoutiamo alias stánok s burgermi Mašľa spod Zvolenského zámku, cestoviny na milión spôsobov a bisabing alias „slovenský pizza fast food“ dostupné je na každom kroku. Môžete si byť istý, že v Číne od hladu neumriete.

 

Poskytuje krajina priestor pre slobodu?

Kto vie čítať, dodržiava zákony a normy, je obozretný a koná dobro pre iných, ten je vážený a slobodný v každej krajine. A kto nevie čítať je neslobodný.

 

V Čechách vyvolala nedávna návšteva čínskej delegácie búrlivú diskusiu na tému Tibet. Ako to vnímaš ty? Sú stále Tibet, Dalajláma a Tian’an’men Square zakázanými témami?

Ak chce byť človek slobodný, nebude sa k týmto témam verejne vyjadrovať. Publikum často nepozná pozadie deja a javiska.

 

Čína sa dlhodobo snažila blokovať Facebook a Twitter, sú dnes tieto služby voľne dostupné?

Tieto služby bežne dostupné nie sú. Ale dostať sa na ne dá, ak viete ako používať Internet. Nakoľko sledovanie názorov a postrehov iných vytrháva ľudí zo žitia vo vlastnej realite. Mňa fejsbúk vykopol zo svojej reality za moje žartíky.

 

Google sa nakoniec rozhodol do krajiny nevstúpiť kvôli požiadavkám na cenzúru a obmedzenia. Jeho miesto prevzal aj tak väčší, lokálny vyhľadávač. Ako to ľudia vnímajú?

To sú oficiálne správy. Ale Google v Číne som si už všimla. Aj otec fejsbúka chodí behať po Pekingu a za manželku má čínsky vyzerajúcu ženu. Mainland Číňanov fejsbúk netrápi a ani ho nepotrebujú. Čína je zaplnená médiami. Majú dosť čo čítať či už online alebo offline. A knihy sú stále IN. Každý číta.

 

Ako vidia svoju budúcnosť mladí ľudia v mestách a na vidieku? Urbanizácia je asi nezastaviteľný trend.

Práve naopak, rozumní a skromní ľudia neopúšťajú svoje miesta, ale pracujú so svojou komunitou. Všade na svete sa vzdelaní a materiálne bohatí ľudia určitým priamym alebo nepriamym spôsobom vracajú domov ku komunitám, rodine alebo ku svojmu dedičstvu. Po štúdiách v meste sa sťahujú na vidiek či už kvôli ekonomickému a sociálnemu stresu spôsobenému nárastom a vysokou konkurenciou. Homo modernus rozbiehajú lokálne biznisy vďaka sociálnym sieťam ako je aj crowdfunding. A tomu sa venujem aj ja. Prinášam investorov do inovácií a dobrých myšlienok cez inbound turizmus.

 

Aký mala vplyv politika jedného dieťaťa na demografiu Číny? Mení sa tento vývoj?

Niečo podobné ako zavedenie antikoncepcie v strednej Európe. Zníženie pôrodnosti, zvýšenie ekonomického rastu, čas na prácu a nie na deti. Vzdelanosť, inovácie, konkurenčné prostredie, ale aj ekonomický stres, emigráciu a neplodnosť. Prečo mladí ľudia zostávajú vonku je dôvodom toho, že si nenašli miesto doma.
05

 

Aký je tvoj ideálny pracovný deň?

Vstávam skoro ráno a samostatne tvorím alebo športujem. A keď vyhladnem, idem sa s niekým zaujímavým najesť alebo niekto príde na návštevu, pretože potrebuje pomôcť. Vtedy sa socializujem.

 

Máš okrem cestovania aj iné koníčky? Ako tráviš svoj „voľný“ čas?

Ale ja som predsa obyčajný lenivý a znudený turista, ktorý má rád kultúru v rôznych formách. Číňania mi dali meno kultúrna slivovica. Cestovanie a jazyky sú len mojou slinou na túto omamnú látku, ktorá je moja jemná forma športu. Tento šport mi dáva inšpiráciu pre tvorbu kultúrneho kungfu vo forme poézie či prózy, fotografie, varenia, hudby, piesní v rôznych jazykových mutáciách a mnoho iného.

 

Čo robíš, keď potrebuješ od práce vypnúť?

Spím.

 

Kde tráviš Vianoce?

Kde len chcem, ale kým som bola v Číne, tak doma cez Skype za štedrovečerným stolom u sestry, s komunitou cudzincov na mnohých vianočných zábavách s hrami a vynikajúcim jedlom alebo so stredoeurópskymi priateľmi v zahraničí, no od ďalšieho roku už asi len doma. Najlepšie Vianoce sú pre mňa dedinské štefanské zábavy na Podpoľaní a tiež oslavy Ivaniek. Po 28. decembri je už mestský svet na Slovensku nuda a vtedy musím vyraziť na cesty. Lebo sa neviem nudiť.

 

Ďakujeme za rozhovor.

P3120763

P3180440

P3170313

P3160089

P3170358

S vašim projektom vám radi pomôžeme.
Ozvite sa nám, sadneme si k tomu.

Kontaktujte nás